Stránka:Počátky slovanštiny.djvu/90

Z Wikizdrojů, volně dostupné knihovny
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tato stránka nebyla zkontrolována


nebolo vidno. Pieklo nás, pieklo. Mnohý z nás i zamdlel od horúčosti. Vody nebolo.

Razom vidíme pred sebou prach! Ej, či bilo naše srdce! Každý myslel na strašný boj.

Išli, išli — a nebolo jim ani konca. Prach hustým oblakom zastal nad nimi. Možno bolo jich vyše 30.000. Postavili sa proti nám.

My sme sa tiež prihotovili! Delostrelci zapálili lunty — tak na každý prípad, prozreteľne. My dumali: možno, že Venger hovorí, že chce sa poddať, no snáď to len tak na oko, a v skutku bitku s nami počne. Niet, čestno sa držal. Dlho oni čakali i s Görgeyom na nášho grófa (Rüdigera). Jích dôstojníci prichádzali k naším a ruky jim podávali. Ja som bol pridelený ku suite grófovej, a tak som viacej videl než iní.

Jako vyzeral Görgey? To človek ešte nie starý — možno 35 rokov. Oblečený bol velmi prosto — nepovedal bys že to generál, a ešte hlavný. Jeho štáb ale bol veľmi cifrovaný.

Zaznelo kommando i počali sa rovnať. My sme s grófom k nim podjechali. Jích muzika počala hrať — oficíri salutujú — mužstvo kričí éljen — toľko značí, čo u nás urrá! Görgey chcel dávať grófovi šabľu — no on ju neprijal.