11. Písmen ě, ř slovenština nemá. Za ě píše se e: človek, verný, v dome; po d, n, t slyší se ovšem ě: decko, nemý, v kúte. — Českému í (z ě) odpovídá sl. ie: viera (víra, věrou), miera (míra, měrou), dieťa (dítě, deti). — Českému ou často ú: nesú.
12. Slovenština nepřehlasuje říkajíc: čakať, čaša, priadza, zajac, cudzí. „U Slovákov len cítiť a včil možno bezpečne pokladať za prehlásky“ (Hatt.).
Slovenské čtení.
Složení zbraně u Világoše 1849.
Z rozprávky ruského vojaka v Slovenských Pohľadech 1883.
Hop, Petrov! Nič si mi neriekol o složení zbrani pri Világoši! Bol si pri tom?
Bol som, pane môj! My sme jim kone odberali, a pechota a pušky jích na vozy kládla. Pamätný to deň pre mňa. Jako dnes, pamätám sa, ťahali sme jim oproti na deň Spása. Prišli sme na veľkú rovinu, ďaleko boly modré, nevysoké hory. Deň bol krásny. Na stepi postavili sme sa do bojovného poriadku — no Vengrov
