Stránka:F. Bílý - patery knihy plodů básnických.djvu/173

Z Wikizdrojů, volně dostupné knihovny
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tato stránka nebyla zkontrolována


šíry svet chladný — chladnejšie prijíma —
a doma každý strom ťa vďačne príjma!

Mať moja drahá! Môj všetok zlatý svet!
Uznávam tvoju materinskú radu:
milý je domček, milá je rodina,
v cudzine žiadnej prítulky nedadú;
doma je pokoj, v svete búrky budú:
ale darmo je, darmo, kto proti osudu!
Nie mne súdeno v domácom pokoji
časy prežívať života tichého,
napájať dumkou starodávnych časov
dušu pri ohni času večerného;
nie mne súdeno žiť v tichej doline!
Osud môj rastie v širej pustatine!

Zafúkol vietor ponad háj zelený,
kníše sa javor ponad brezy bory,
kníše sa, kníše, chýli sa lahúčko;
háju tichému orol prehovorí:
Milý tvoj pokoj, hájiček zelený!
Každá halúzka s mocami divnými,
keď šumie, šumie, prebúdza dumania,
ktoré zahasli s časami dávnymi,
šumie, nešumie, tak je srdcu milo,
ak by sa dačo — ale ako? — snilo!
Oj, zelen, zelen, hájiček zelený!
Okolo mňa sa chmáry čierne vijú,
znad mňa zpopod mňa hromy vyvierajú,
ja letím, letím, kým ma nezabijú.
Ja strechy nemám, ja kde sadnúť nemám,
hrom mi ukáže miesto, kde ležať mám!
Okolo mňa sa chmáry hromy vijú,
ja letím, letím, kym ma nezabijú!