Stránka:F. Bílý - patery knihy plodů básnických.djvu/172

Z Wikizdrojů, volně dostupné knihovny
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tato stránka nebyla zkontrolována


Janko Král.

Nar. 24. dubna 1822 v Lipt. Sv. Mikuláši, povaha nanejvýš podivínská. Zemřel jakožto advokát v Zlatých Moravcích 23. května 1876. Jeho básně jsou roztroušeny po různých časopisech.

Orol.

Vyletel orol ponad zem vysoko —
zem sa mu tratí, temer ju nevideť…
Nehladí na ňu — na čo že by hľadel?!
Má on pred sebú celkom inakší svet!
Na čo by hľadel? Dolu on nezíde,
čo hnedky búrka, čo hned orkán príde!

Kukaj, kukučka, ak kukú, tak kukú,
Vesť sedliakovi, svojmu súsedovi,
či on dožije ešte takto roku;
vesť v háji lásku svojmu šuhajkovi! —
Spievaj, slavíčku, na zelenom kríčku,
v tichej hustinke, keď všetko zaspáva
s nocou povolnou, ticho prichodiacou,
keď hora, pole v tiši usedáva;
spievaj, vyspevuj pokojnu pesničku:
Osud môj inší! Môj dom je vysoký,
nie to halúzka, nie to listie stromu,
nie to dolina, nie to háj hlboký,
nie to hniezdo, nie to stromu temä:
môj dom, kde bývam, konca, kraja nemá!

Striasla sa lipa, šumel háj zelený,
belie sa domček a pri ňom mohyla —
striasla sa lipa, šumel háj zelený,
synovi svojmu mať prehovorila:
Môj synok drahý! moje potešenia!
Ak to uznávaš, že som ti ja mati,
prijmi poradu — kto že ti ju môže,
jestli nie tvoja vlastná mater, dati?
Prijmi poradu: ďaleko sa nepusť!
Na šírom poli prítulky nenajdeš!!
milý je domček, milá je rodina,
všetko ťa víta, kdekolvek tu zajdeš,