Ruch (almanach 1873)/Na Choči

Ruch (almanach 1873)
Matej rybár	Na Choči	Poslednia pieseň

Údaje o textu
Titulek:	Na Choči
Autor:	Ant. Bulla
Zdroj:	DÜRICH, Josef; KÁLAL, Josef; NEJEDLÝ, Julius. Ruch : almanah omladiny českoslovanské. Ročník třetí. Praha : knihtiskárna A. Čapka v Jičíně, 1873. s. 26–29,270. Národní knihovna České republiky
Licence:	PD old 70
Související články ve Wikipedii: Veľký Choč

1.

Oj vy hradby slávy rodu davné,
čo nad vámi vietor len chumelí!
Kde brať moja? kde junáci smelí?
kde ti bohatieri, čo preslávne
dobrodružstva v svete vystrájali?
o ktorých keď moja duša sníva,
bôlným srdcom v minulosť sa díva?
Potešte mňa v tomto ťažkom žiali!

Oj povedzte vy svedkovia času,
aká vina rod náš obťažuje?
Prečo osud trpký ho sužuje,
borí, ničí jeho drievnu krásu?
Aká kliaťba na ňom biednom leží? — —
Mlčíte! — Musíte, lebo i vás,
i studienky vaše pekelný kvas
zohavil a zakvasuje svieži.

Oj vy hradby kedys našej slávy,
teraz hniezdo netopierov nočných!
Pohľaď na vás budí cit krvavý,
že ste padly v obeť vrahov zlostných.
Hlivte, brložte sa len v náručí
vašej slávnej maďaromanie!
Chrabre! už vám démon veniec vije
z pekelného kvieťa na obručí.

Už vám peklo zradné vytrúbuje;
matajova posteľ pripravená
stojí; satan pohodlie hotuje,
paľcom značí v knihe vaše mena.
Zrada k uvítaniu sa cifruje;
odrodilstvo prápory vyšíva;
brány stavia Morena vám divá;
bezboh gazdu k úvitu muštruje. —

2.

Svobodieňká! čo mä ešte naháš
hynúť v putách otroctva podlého,
v jakom som sa zrodil? Co mi váhaš
doniesť blahšie chvílky pre smutného?
Či zhynúť mám v otroctve, porobe?
či svobody, Slávy v krajšej dobe? —
Svieť slniečko na slovenské hrady,
a zveleb ich, jakos’ pred tým dialo,
ked bariakov tisíc na nich vialo: —
tak navrátíš môjho žitia ztraty.

Ty môj Choču, zdravstvuj mi na dälej;
osirelý pravda tuna stojíš,
šepceš v ucho len rodinke malej
priateľskými slový, a ju kojíš —
ale príde čas, kde zhora, zdola
hladať bude u tvojho prestola
moja brať potechy, zábavôčky,
tá brať, ktorá teraz na ťa bočí,
pluje hanu do tvých lúbych očí —:
svitnú krajšie pre tebä chvílôčky. —

Oj brať moja! kedy prídeš k sebe?
kedy hlásky vlastné ťa opojá?
Cudzým žiješ a nežičíš sebe;
vrah ťa tupí — s ním ideš do boja;
vrah ťa v putách socá do temnice,
a ty za to — boskávaš mu líce!
Nelial bych já, nelial sľzy horké,
kebych ťa nevidel odrodenú,
cudzím rúchom — zradou zaodenú!
Dal by život Matičke neborke! —

Bratia! hor’ sa k tisícemu hodu!
Prepážme sa láskou k našej „matke“;
obujme sa v chrabrosť za slobodu;
meč ku boku, lebo vrah nám sladké
matky zvuky z ňadier chce vytrhnút,
kuje spôsob, nás v otroctvo vrhnúť;
štíty čisťme — naše rodnie práva;
naprej — nech je našej spásy heslom;
národ a kráľ — nech je našim veslom;
svornosť, sláva nech naša zástava. —

Poznámky pod čarou

Vrch v oravskej župě při D. Kubíne, z něhož utěšený výhľad na Oravu, Turiec a Liptov.