Kaviarňa Dunaj

Z Wikizdrojů, volně dostupné knihovny
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Údaje o textu
Titulek: Ján Rob Poničan: KAVIARŇA DUNAJ
Autor: DAV, Ján Rob Poničan
Zdroj: Redakcia Dav, zima 1924 (digitalizace DAV DVA, prepis Soňa Valovičová, DAV DVA)
Vydáno: 1924
Licence: PD manifesto

Ján Rob Poničan: KAVIARŇA DUNAJ

Mesto – sťa pohádky kamený obor spí robustné telo nehybné – čuší. Široko rozvitá je života pláň, i tu je tak asi stotisíc duší. Čo z nich jednou je kaviarňa „Dunaj“ na tele mesta tisíce rán.

Na tele mesta kliatba kliatych století. Domy sú špinavými oblokmi rán. Žien tisícov dvadsať? v manžela objatí pre ostatné, kaviarňa „Dunaj“ dokorán.

Dievča, čo biele telo máš, čo v očiach hovoria ti noci bludné, kto ich zazrie, čo jediný raz, ten na tvoje oči nezabudne.

Žien desaťtisíc? po boku manžela a dievčat desaťtisíc snáď ukolembáva sen: len jediný jeden raz, len objať ten pocit radostný a potom ruky, keď aj navždy – sňať.

Dievča, čo suchotinami zbarvené telo máš a dene piješ ľúbosti kúpy – predaje alkoholický oldomáš buď vzdychom, ktorý sa v srdcia a mozdy ľudí vnorí, by kvílivý, besný, vyrútil sa von: On to bol, On ….