Ešte je mier

Z Wikizdrojů, volně dostupné knihovny
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Údaje o textu
Titulek: Ešte je mier
Autor: DAV
Zdroj: Redakcia Dav, zima 1924 (digitalizácia DAV DVA, prepis Soňa Valovičová, DAV DVA)
Vydáno: 1924
Licence: PD manifesto

Jedným z hlavných hesiel, ktoré hýbali roku 1917 miliónovými masami, do uniforiem cárskeho vojaka oblečených robotníkov a roľníkov, bolo: mier. S týmto heslom rodila sa sovietska vláda a tomuto heslu zostala verná, pretože vojna je dôsledok a výplod systému kapitalistického, pretože vojna je riešením protivorečivostí kapitalistického poriadku – kapitalistickými zbraňami. Do vojny nejdú tí, ktorí z nej majú zisky, kapitalisti, liferauti a podobní, ale do vojny idú milióny pracujúcich. Sovietsky zväz nemá ani kapitalistov, ani liferantov. Tam nemôže mať nikto z vojny zisk. Sovietsky zväz nemá nezamestnanosť, nestojí pred otázkou: alebo riešiť vnútornú krízu válkou navonok, alebo riskovať vojnu občianskú. Pre toto všetko a pre mnoho iných vecí prvý štát robotníkov a roľníkov práve tak pri svojom zrode, ako aj dnes viedol a vedie dôslednú mierovú politiku, aj keď je to spojené s dočasnými obeťami. Nie tak štáty kapitalistické. U týchto vždycky je daná možnosť, že vládnuca trieda je postavená pred alternatívu podniknúť trebárs dobrodružný imperialistický výpad navonok, len aby sa zachránila pred hroziacím nebezpečím doma. Dnes je v tejto situácii jeden štát alebo jedna skupina štátov a zajtra bude iná. Dnes je v takejto situácii fašistická vláda nemecká a japonská a preto zahraničná politika sovietska spolupracuje s tými kapitalistickými štátmi, ktoré dočasne majú záujem na mierovej politike, alebo dočasne nevedia sa dohodnúť – ačkoľvek by to radi urobili – s fašistickým Nemeckom a Japonskom. Touto politikou chráni Sovietsky zväz nielen svojich obyvateľov, ale pracujúci ľud všetkých štátov, ktorý má byť hnaný v novej vojne na jatky za imperialistické záujmy vlastnej buržoázie. Ćo skutočne bolo urobené na podporu mieru v zahraničnej politike – to urobil Sovietsky zväz. Roku 1933 konala sa Londýnska hospodárska konferencia, ktorá končila známym krachom. Na tejto konferencii z poverenia Hitlera predniesol Hugenburg s drzým ksichtom „nárok“ Nemecka na zabratie sovietskej Ukrajiny. Litvinov odpovedal formulovaním a uzavretím paktu o určení útočníka a týmto krokom bola zahájená účinná ofenzíva sovietska za svetový mier. Tri body boli zase v znamení válečných nálad vyvolaných otvoreným nemeckým zbrojením, ktoré rozpúta v najbližšej dobe krčovité závody v zbrojení a každé takéto závody končia vojnou. A v dobe kedy pokus Anglie, podporujúcej Nemecko končí krachom zájazdu Simona, anglického zahraničného ministra, dohodnúť sa s Hitlerom – český obrvlastenec Karel Kramář volá v Národných listech (31. III. 35: Nemecko baštou proti boľševizmu). „Osvobození ruského národa je tudíž heslem, které nalezne ohlas i když se nezapomene, že je za ním nemecká touha expanse na východ ..“ Na tento jednotný front nemeckých hakenkreuzlerov s československými predstaviteľmi fašizmu musí byť odpoveďou jednotný front pracujúceho ľudu Ćeskoslovenska – proti fašizmu a na podporu mierovej politiky Sovietskeho zväzu.