Báseň (1924)

Z Wikizdrojů, volně dostupné knihovny
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Údaje o textu
Titulek: Ladislav Novomeský: Báseň
Autor: DAV, Ladislav Novomeský, Laco Novomeský
Zdroj: CHYBA: {{Textinfo}} — Chybí hodnota parametru „ZDROJ“ (zdroj této kopie díla)
Licence: PD manifesto

Čas letí jak vtáci nedozerní.

1904 – na rok ten zabudol som jak na svoj dáždnik čierny v Café Union..

Len toľko viem, že v roku tom oblohu sotva zakryla jasavá hviezda z Betlehema, len jedna žena v bolesti chlapca porodila.

Čas letí jak vtáci nedozerní..

Snáď 19 ráz opadali kvety, kým chlapec vravieť začal.

Úžasná sila sveta nezastená z detského pozdravenia..

Na svete boli silní i slabí, v New Yorku stáli mrakodrapy..

Smial sa i Paríž, zošitý krásnymi mosty, a černoch černošku miloval na Brehu Slonovej Kosti a žena v Moskve o lepšom šťastí snila, o väčšej skyve chleba.

Tá pieseň chlapca podobu sveta nezmenila..

A zdá sa, že žiť tu nebolo mu treba, keď pranič svetu nedá.

Lež predsa:

pripíšte k jeho chvále, že miloval tak strašne, neskonale veci i vecičky tohto sveta.

(Nedeľa, 1927)